Low-tech architektúra nie je návrat k zabudnutému stavaniu. Je to návrat k podstate stavieb. Ide o spôsob, ktorý hľadá odpovede v prirodzených procesoch, v znalosti prostredia a v dôvere v jednoduchosť. Niečo ako stavanie s nohami na zemi a hlavou v súvislostiach.
Čo znamená low-tech?
Low-tech neznamená horšie alebo zastarané. Znamená premyslené, funkčné, opraviteľné. Je to architektúra, ktorá používa menej technológií, ale o to viac poznania:
- fungovania prírody
- fyzikálnych zákonov
- lokálnych možností a potrieb
Nejde o štýl, ale o spôsob. Môže byť použitý pri dome, verejnej budove aj rekonštrukcii. Ide o to, nevyužívať viac energie, materiálu ani techniky, než je skutočne potrebné. Ide o dostatočnosť konceptu budovy.
Low-tech princípy
- prirodzené fyzikálne procesy - vetranie krížom cez okná, tepelná masa muriva, orientácia na svetové strany, využitie slnka a skleníkového efektu, tienenie zeleňou, všetko, čo funguje bez motorov, elektriny a zložitých systémov
- zelená infraštruktúra - stromy, tieniaca vegetácia, zelené strechy, fasády, pergoly, trávnaté plochy znižujú prehrievanie prostredia, zlepšujú mikroklímu a vracajú prírode jej miesto v meste či záhrade.
- modrá infraštruktúra - zadržiavanie dažďovej vody, zelené vsakovacie pásy, dažďové jazierka. Voda zostáva tam, kde spadla, a pracuje pre nás. Ochladzuje, vyživuje, spomaľuje.
- lokálne a prírodné materiály - hlina, drevo, kameň, slama, konope, vápno. Materiály, ktoré dýchajú a nemusia cestovať cez pol sveta. Nesú v sebe príbeh miesta a zároveň znižujú uhlíkovú stopu.
- robustnosť a jednoduchosť - konštrukcie, ktoré sa nepokazia, pretože nemá čo sa pokaziť. Steny, ktoré nielen izolujú, ale aj držia teplo. Strechy, ktoré nielen zatieňujú, aj ochlazujú a zadržiavajú vodu. Zásahy, ktoré nevyžadujú špecialistov na údržbu.
- flexibilita v čase - low-tech dom nemusí byť hotový naraz. Dobrý návrh ráta s tým, že sa bude meniť - ako sa menia potreby rodiny, technológie či klíma. Menej fixných riešení, viac priestoru na budúcnosť.
- sociálny rozmer - nie je len o materiáloch a postupoch. Je to aj o prístupe k životu. Low-tech podporuje komunitu, lokálnych remeselníkov, odovzdávanie vedomostí. Je pochopiteľná, prístupný - inkluzívny
Prečo na tom záleží?
Svet sa mení - klimaticky, spoločensky, ekonomicky aj bezpečnostne. Reagovať na tieto výzvy čisto technologicky nestačí a často to nie je ani najudržateľnejšia cesta.
Low-tech prístup technológie neodmieta. Priatelí sa s nimi a dopĺňa ich. Ukazuje, že mnohé veci dokážeme vyriešiť prirodzene – v spolupráci s prostredím, nie proti nemu.
Bez potreby predávkovania umelou energiou, bez zbytočnej záťaže.
Uplatňovaním jednoduchých fyzikálnych a prírodných princípov šetríme technológie tam, kde ich naozaj treba. Zostávajú tak efektívne, spoľahlivé a udržateľné – nie preťažené, ale zmysluplne využité. A to je možno potrebný krok vpred pre dnešnú dobu.
Ako na to?
Už v návrhu hľadáme možnosti, ako znížiť potrebu technologických zásahov bez straty komfortu. Namiesto závislosti na systémoch pracujeme s princípmi. So svetlom, tieňom, vetrom a vodou. Samozrejme zapájame technológie – ale s rozvahou a v prospech dlhodobej udržateľnosti.
Na záver
Low-tech architektúra nestojí proti pokroku. Je jeho súčasťou – no v inej mierke. Je to možnosť navrhovať domy, ktoré spolupracujú s prostredím, a zároveň využívajú technológie tam, kde to skutočne zvyšuje kvalitu života. Nie je to návrat dozadu, ale rozšírený pohľad dopredu. Taký, ktorý berie do úvahy prírodu, miesto, materiály, ľudí a budúcnosť. Pretože niekedy je tá najpokročilejšia technológia tá, ktorú netreba zapínať.
