Architektúra Viedne trochu inak
Zelený štvrtok 24.3.2016 bol ideálny deň voľna na realizáciu výletu do rakúskej metropole so zámerom obzerať modernú architektúru. Miro sa veľa pýtal a napriek tomu, že nie som teoretik, zistil som, že rozprávať o nej ma celkom baví. A vo Viedni je rozhodne o čom hovoriť.
Začali sme v modernej štvrti Donnaucity (Vienna DC). Napadlo nás padanie krúp z oblohy, tri vrstvy oblečenia boli na danú sezónu ešte stále málo, ale architektúra tejto štvrte si ma celkom získala. Bytový komplex DC Living bol v spleti administratívnych komplexov veľkorysou prípomienkou obytného charakteru. Spolu 300 bytov tvorí obsah tejto betónovej štruktúry s oknami a loggiami, ktorá vhodne dotvárala sklenený administratívny komplex DonnauCity. Pre niekoho možno príliš monotónna, ale v danej mierke veľkomesta je to úplne normálna a prirodzená fasáda aj so zeleným vnútroblokom.
U-Bahn nás previezol na druhý breh Dunaja a po pár krokoch sme dorazili k rozprávkovému Kunsthaus-Museum Hundertwasser. Obzreli sme len vonkajšie fasády, nakoľko nás čakalo ešte zopár zastávok. Svetoznámy kontroverzný architekt Friedensreich Hundertwasser tu navrhol jednu z turisticky najatraktívnejších budov vo Viedni.
Možno ste už videli lodnú stanicu Twin City Liner, na ktorú je možné dostať sa aj z Bratislavy. Len niekoľko metrov cez most a ste pri jednom zaujímavom skvoste dnešnej architektúry. Jean Nouvel je vo svete architektov asi taká osobnosť ako Versace v móde. Ja som bol z jeho diela nadšený. Hotel Sofitel som si fotkami vychutnal z každého rohu a to nielen zvonka. Stavba je zaujímavá tým, ako sa nevtieravým, ale progresívnym spôsobom integruje do tradičného mestského urbanizmu. Z každého pohľadu vyzerá úplne inak a dokonca sa mi zdá, že konštrukcie presklenej šikmej strechy pripomína klasickú bridlicovú krytinu. Asi nie je náhoda, že 90% vnútorných verejných priestorov prenajímajú prestížne nábytkové obchody a firmy. Pre svoj dizajn našli jednoznačne to pravé zázemie.
Plánovaná zastávka bola už Zaha, ale tesne po vystúpení z metra na stanici Spittelau do očí bil opäť Hundertwasser. Domnievam sa, že asi každý školák na základnej vo Viedni pozná jeho meno. Spaľovňa Spittelau je jeho najväčšou obnovou fasády v hlavnom meste.
Pár krokov od spaľovne sme prišli k spomínnému dielu od Zahy Hadid. Je to náhoda, ale pri písaní článku sa dozvedám, že včera 31.3.2016 prvá žena architektúry z Iraku, alebo kráľovná kriviek zomrela vo veku 65 rokov. Aj keď Spittelau Viaducts Housing nie je jej typickým prejavom s krivkami, dynamike kompozície obytných budov sa máloktorá z okolitých stavieb zrovnáva. Neviem, či táto dynamika súvisí s U-Bahnom, ktorý denne obyvateľom bytovky prefrčí pod ich gaučmi, ale táto súvislosť sa mi celkom pozdáva.
Pri Zahe Hadid som plánoval ostať a presunúť sa k jej ďalšej stavbe do Campus-u ekonomickej univerzity. Počas presunu nás ešte prekvapila budova študentských apartmánov Milestone. Jednoduchá, nevtieravá, čistá a príjemná budova je podľa mňa zhmotnením hesla „veľa muziky za málo peňazí“ (aj keď u našich susedov človek nikdy nevie). Bolo to milé a inšpiratívne prekvapenie.
Chvíľka blúdenia, a sme tam! Komplex budov viedenskej University of Economy (WU Campus) sa postupne vynáral každým ďalším krokom. Campus s 90 000m² priestorov, 90 prednáškových sál, cca. 5000 miest na sedenie a auditóriom pre 650 ľudí navrhovali rôzne renomované ateliéry ako: Atelier Hitoshi Abe/Sendai, CRABstudio, Estudio Carme Pinós, NO.MAD Arquitectos a Zaha Hadid Architects. Najprv digitálna štruktúra na fasáde, potom Zaha Hadid a jej dynamika na budove knižnice a vzdelávacieho centra a nakoniec príťažlivá zhrdzavená fasáda auditória od BUSarchitektur si získali opäť hľadáčik na mojom foťáku. Interiérové aj urbanistické priestory Campus-u majú potenciál pre rôznorodé aktivity nielen pre študentov a to je zmysel kvalitného priestoru.
Gasometer je súbor štyroch bývalých zásobární plynu, ktoré boli v prevádzke v čase od 1899-1984. Potom, čo sa skladovanie plynu zmodernizovalo, objekty stratili zmysel a jediné, čo sa z nich zachovalo, bola vonkajšia obálka zásobníkov s historizujúcou architektúrou. Na revitalizáciu ich priestorov boli prizvané známe architektonické kancelárie: spomínaný Jean Nouvel, Coop Himmelblau, Manfred Wehdorn a Wilhem Holzbauer. Spodné podlažia gasometrov tvoria nákupné centrum, ostatné sú pre administratívu a bývanie. Pre mňa najzaujímavejším počinom bola moderná prístavba k druhému zásobníku od Coop Himmelblau, ktorí pristúpili k revitalizácii cestou kontrastu a novotvaru.
Tu náš jednodňový výlet skončil, aj keď vidieť by sa dalo oveľa viac. Verím že viacmenej laik Miro si z výletu tiež niečo odniesol. Naplnený inšpiráciami do architektonického neba odkazujem „RIP Ms. Zaha Hadid!“.
