Ako na udržateľnú výstavbu, prečo je dôležité navrhovať a stavať zodpovedne a aký vplyv môžu mať low-tech princípy na našu budúcnosť? V našej sérii článkov Vám približujeme, ako môžeme zmeniť naše prostredie k lepšiemu.
Úvod
Zo všetkých strán na nás pôsobí pojem udržateľnosť. Udržateľnosť stavebníctva, poľnohospodárstva, cestovania, oblečenia, kozmetiky, proste všetkého. Keď otvorím časopis o stavbách, hneď pozerám na novú udržateľnú technológiu, alebo stavebný komponent. Nech je to čokoľvek, označuje sa prívlastkom “udržateľný”. Je dobré, keď ľudia hľadajú inovácie, ktorými šetríme našu planétu, ale niekedy mám pocit, že z udržateľnosti sa stala známka kvality, ktorú si treba hlavne kúpiť a potom nemusíme mať viac starostí o ekológiu. Nespôsobuje vám to zmätok? Mne hej. Nevalí sa obrovský dopyt po udržateľnosti na nás zo všetkých strán neudržateľným spôsobom?
Čo je udržateľnosť
V roku 2025 pripadne 24. júl na tzn. Earth Overshoot Day, alebo Deň prekročenia kapacity Zeme. Znamená to, že už koncom júla bude naša spotreba zdrojov taká, akú nám Zem bola schopná poskytnúť na celý rok 2025. Možno to niekoho zaskočilo, ale čítate správne: od 25. júla žije ľudstvo na dlh. Dokonca každým rokom sa obdobie dlhu predlžuje. Dostávame sa k významu slova udržateľnosť. Je to minimalizácia našich nárokov na zdroje alebo energie, hľadaním nových návykov, inovácií, produktov a ich implementáciou do života.
Stavebný sektor patrí medzi najväčších konzumentov celosvetovej energie. Až 30-40% jej spotreby smeruje do výstavby a prevádzky budov. Tento vysoký podiel sa prejavuje pri kompletnom životnom cykle budov: výroba materiálov a komponentov na stavbu, realizácia, prevádzka budovy počas celej jej životnosti, a tiež pri jej likvidácii na konci životného cyklu. V energii je zahrnutá napríklad aj doprava materiálov na stavbu, ďalej vykurovanie, chladenie, osvetlenie a iné technické vybavenie.
Udržateľnosťou v stavebnom sektore rozumieme minimalizovanie nárokov stavieb na zdroje a energiu potrebnej pre ich výrobu, prevádzku a likvidáciu. Je pritom potrebné spomenúť aj neekologické fosílne palivá, ktoré v sektore budov napríklad v EÚ tvoria stále 60% podiel výroby energie. Je povinnosťou aj nás architektov tvorivo prispieť na implementácii udržateľných riešení do života stavieb a motivovať ľudí pre ich zavádzanie.
Trendy trvalo udržateľnej architektúry
Medzi najvýznamnejšie trendy patrí dôraz na energetickú efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Medzi ne patria u nás hlavne:
- solárne a fotovoltaické panely či systémy tepelných čerpadiel, ktoré umožňujú znižovať energetickú náročnosť budov
- v oblasti materiálov sa čoraz viac uprednostňuje ich lokálnosť a recyklovateľnosť, pričom sa kladie dôraz na prírodné a ekologické materiály ako drevo a prírodné izolácie
- zelené strechy a vertikálne záhrady zase pomáhajú znižovať tepelnú záťaž v mestách, pričom zlepšujú kvalitu ovzdušia a podporujú biodiverzitu
- zber dažďovej vody a využívanie zasakujúcich povrchov napomáha znižovať odtok a zabezpečuje udržateľnú správu vodných zdrojov
- k tomu sa pridávajú aj inteligentné technológie, ktoré optimalizujú spotrebu energie v budovách
- mladým trendom je napríklad koncept cirkulárnej ekonomiky, ktorý podporuje renováciu a opätovné využívanie materiálov.
Keby sme si predstavili stupnicu známkovania udržateľnosti na príklade stavby od 1 do 10, zavádzaním týchto trendov budeme postupne zlepšovať jej hodnotenie smerom k známke 1. Čím viac trendov zavedieme, tým zlepšujeme jej bilanciu. Vyzerá to jednoducho, ale je to v celku dobrodružná cesta plná prekážok: od ekonomických po rôzne technické obmedzenia. Výzvami pri uplatňovaní udržateľných riešení sú vyššia cena, ďalej tiež implementácia vo väčšej mierke /zóna, sídlo, krajina/, nakoľko je potrebná široká kolaborácia spoločenstiev.
Dostatočnosť trendov v udržateľnosti
Vo vývoji udržateľných princípov nastal bezpochyby významný progres a sme už dlhšiu dobu jeho šúčasťou. Naozaj: samotná legislatíva povoľovania budov je prísnejšia, nároky na kvalitu a izolačné schopnosti sa zvýšili a implementácia technológií s nízkou ekologickou a uhlíkovou stopu je už teraz zakotvená vo vyhláškach a normách. Pri všetkej úcte k tomuto pokroku je namieste položiť si jednoduché, ale zásadné otázky: Stačí to? Nakoľko môžme sledovať už aj efekty jednotlivých opatrení, sme svedkami udržateľného staveníctva? Náhodou len neoptimalizujeme a netlmíme neudržateľný spôsob života?
Nestratila udržateľnosť svoj pôvodný význam? Nestal sa z nej čiastočne marketingový jazyk? V ďalšej časti sa preto pozrieme na tzv. rebound efekt - jav, ktorý ukazuje rôzne príklady geniálnych inovácií, ktoré nakoniec nepriniesli želaný efekt. Posunieme sa o krok ďalej k low-tech princípom. Čítajte nás.
